Ahoj Danka, ďakujem, že si prijala pozvanie na tento rozhovor. Veľmi ma teší, že Ťa môžem takto “vyspovedať”, pretože Ťa obdivujem ako lektorku a manažérku jazykových škôl, ale poznám Ťa aj ako skvelú študentku, ktorú som mala možnosť učiť po španielsky. Mohla by si sa na začiatok čitateľom predstaviť a porozprávať o svojom vzťahu k jazykom?
Vždy som bola “jazykový” typ. Humanitné predmety, kde bolo treba pamätať si veľké množstvo údajov, som prechádzala s úplnou ľahkosťou. Ale keď si spomeniem na časy základnej školy, pre mnohých som bola klasická “bifloška”, jednotkárka. V skutočnosti iba niektoré predmety vyžadovali nejaké úsilie. Dejepis, geografia či jazyky mi išli akosi samé od seba. Preto, keď som sa rozhodovala, kam ďalej na strednú školu, moja triedna profesorka odporučila mojim rodičom, aby ma dali na bilingválnu školu.
Mala som nadanie na štúdium a bolo známe, že na tomto type škôl je nevyhnutná aj ochota učiť sa viac ako na normálnom gymnáziu, a tá mi nechýbala. Vybrala som si francúzske bilingválne gymnázium v Bratislave, ktoré má zameranie na prírodné vedy a matematiku. Nemala som ich veľmi v láske, ale tá francúzština ma natoľko lákala, že som sa na tú školu odhodlala. Pamätám si úplne presne, že v roku, keď som robila talentové prijímačky, sa hlásilo na túto školu 620 študentov a brali len 60 = dve triedy po 30. Veľmi som sa tešila, keď ma zobrali – na to dobrodružstvo, čo ma čaká.
Francúzštinu som si na tej škole zamilovala. Študovalo sa všetko a do hĺbky a v spojení so spoznávaním Francúzska to bola ideálna kombinácia. Ako druhý cudzí jazyk sme mali angličtinu, ktorú som sa učila už od 1. triedy ZŠ, ale k tej som si nevytvorila nijako zvlášť pozitívny vzťah, najmä kvôli našej profesorke, ktorú ešte aj s odstupom času považujem za úplnú katastrofu. Neviem, či ma táto negatívna skúsenosť natoľko poznačila, že dodnes nemám chuť sa k angličtine veľmi vrátiť, ale používam ju bez problémov v komunikácii so zahraničnými kamarátmi, aj si pozriem film či seriál v origináli. Strednú školu som ukončila so štátnicou C1 a to mi otvorilo mnohé možnosti. Ihneď po maturite som bez problémov v čase hospodárskej krízy našla moje prvé zamestnanie asistentky finančného riaditeľa pre veľkú francúzsku korporáciu.
Okrem toho sa od detstva venujem aj súťažnému spoločenskému tancu a naši tréneri, s ktorými sme v tej dobe začali spolupracovať, boli Taliani. To bol dôvod, prečo som sa 2 roky po maturite začala učiť po taliansky a potom to už nabralo rýchly spád. Učila som sa veľmi intenzívne a na 5. rok som si urobila štátnicu C2. Nebudem klamať, francúzština mi veľmi pomohla. Nakoľko som ovládala už veľmi dobre jeden románsky jazyk, druhý sa pridal celkom ľahko. Taliančinu som zbožňovala natoľko, že som v tom jazyku začala čítať aj odborné knihy či beletriu, doma mi denne išlo rádio či TV po taliansky.
V roku 2016 prišiel veľký zlom. Naplánovali sme si s rodinou dovolenku v Španielsku, tak som si povedala, prečo sa nenaučiť zopár fráz a vedieť si vypýtať aspoň kávu? Tušíte, že to nezostalo len pritom 🙂 Pred týždňom som úspešne spravila C2 štátnicu aj z tohto 3. románskeho jazyka.
A ako to vidím dnes?
Cudzie jazyky sú mojou prácou, vášňou aj voľným časom. Kde “normálni” ľudia brali na dovolenky časopisy, ja som si zbalila učebnice a gramatické knihy, po večeroch namiesto vykecávania či chatovania s kamarátmi som vypĺňala knihy so slovnou zásobou.
V tomto som určite exotka, ale odkedy som sa v tom “našla” a zistila som, že je to môj zmysel bytia, ktorý ma absolútne napĺňa, snažím sa to stále viac rozvíjať. S jednou malou zmenou- keďže už mám rodinu a malú 2-ročnú dcérku, snažím sa nájsť viac rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom 🙂
Ako si sa dostala k práci lektorky? Robila si predtým nejakú inú prácu?
Ako lektorka som si začala privyrábať ešte počas strednej školy. Bola som v 2. ročníku, keď ma oslovil študent z maturitného ročníka, ktorý vedel, že som z Pezinka a ponúkol mi doučovanie jedného 10 ročného dievčaťa z toho mesta. Hľadal náhradu za seba, keďže on sa chystal po maturite na štúdium do Francúzska. Na tie časy spomínam s veľkou láskou. Boli plné úsmevu, príjemne stráveného času pri dobrom čaji s medom v podkrovnej izbičke tejto mojej prvej študentky. Zistila som, že ma to baví a tak som si dala na jeden doučovateľský portál inzerát. V tej dobe, okolo roku 2005 to ešte nebolo s internetom také “rozbehnuté” a pamätám si, že konkurencia nebola veľká. Rýchlo som si našla veľa študentov a po škole som chodila doučovať kade-tade. Cez prázdniny som okrem doučovania chodila upratovať kancelárske priestory či umývať okná, pretože veľa študentov si dávalo voľno. Bolo to fyzicky náročné obdobie, ktoré ma ale veľmi zocelilo a naučilo tvrdo makať. Dnes sa mi to zdá už smiešne, ale pamätám si, ako som zatĺkala, keď sa ma môj tanečný partner pýtal na mozole na rukách, z čoho ich mám, a vymýšľala som si všetko možné, len sa mi zdalo hlúpe priznať, že chodím upratovať. 🙂
Spomínaš si na prvé lekcie, ktoré si odučila? Ako ich hodnotíš, berúc do úvahy svoje dnešné skúsenosti?
Spomínam si na ne veľmi dobre. Boli už s vyššie spomínanou 1. študentkou. Učila som ju nakoniec asi 3 roky. Po nej som mala jeden mladý manželský pár a pri nich som sa asi najviac zdokonalila, ako učiť, počas mojich školských čias. Ale to bolo pred 15 rokmi, čo sa mi zdá tak dávno, ako v inom živote. 🙂 Všetky učebné pomôcky som v tej dobe (s pomocou mojich školských materiálov) robila sama a príprava na lekcie mi trvala veľmi dlho. Celé to bolo veľmi neefektívne, ešte keď k tomu pripočítam aj dochádzanie a neskôr aj spálený benzín, keď som za študentami chodila autom. Niekedy som sa z Rusoviec presúvala až do Rače a v podstate celá hodina, čo som odučila, išla nakoniec v prepočte na benzín. Vtedy som ekonómiu neriešila, ale dnes nad týmto krútim hlavou. 🙂 Okrem iného, ku každému študentovi som pristupovala skoro rovnako a až oveľa neskôr som sa naučila byť flexibilnejšia a celkovo platí, že profesionalita prichádza so skúsenosťou.
Čo Ťa viedlo k tomu, že si založila jazykové školy Le Monde a Il Mondo? V čom sa odlišujú od iných jazykových škôl?
Le Monde vzniklo presne 1. apríla 2014, na deň bláznov. Je to pre mňa šťastný deň. (Okrem iného, 3 roky na to, presne v tento dátum, sme sa s mojim manželom vzali :-)) Bolo to také prirodzené vyústenie mojej lásky k jazykom a tiež náročné rozhodnutie, že to už nechcem robiť len ako doplnkovú prácu, ale ako moju hlavnú činnosť.
Na druhej strane ma k tomu donútili okolnosti. V mojom zamestnaní, kde som pracovala v Yves Rocher na poste riaditeľky pre celé Slovensko, som dala výpoveď. Pamätám si, ako nikto nechápal, prečo odchádzam z tak lukratívneho miesta, kde som mala pod sebou asi 100 zamestnancov a vo veku len 22 rokov “dobre našliapnutú” kariéru. Odpoveď je ale veľmi jednoduchá. Tá práca ma vôbec nenapĺňa a spôsobovala mi iba kopu stresu. Preto, keď som sa ocitla na pár mesiacov na úrade práce, nemala som čo stratiť.
Založila som si živnosť na výučbu francúzštiny pod názvom Le Monde. V tom čase ale ešte nemôžeme hovoriť o jazykovej škole. Učila som sama, vo prenajatej kancelárii v Hoteli Bratislava, od skorého rána do neskorého večera. Vôbec som neriešila udržateľnosť, alebo to, že to takto nebudem dlho zvládať. O rok neskôr som predsa len skúsila niekoho zamestnať a bolo to super rozhodnutie. Dávala som si záležať na kvalite lektorov, ktorých som si starostlivo vyberala.
Od tej doby sa jazykovka rozrastala neskutočne rýchlym tempom. V roku 2017 som k LE MONDE spolu so štátnicou z taliančiny pridala aj IL MONDO a tešila som sa z toho, že rozšírim moje podnikanie o ďalší jazyk. A nakoniec EL MUNDO – nový projekt so španielčinou, ktorý spustím na jeseň, doplní rodinu našich vyučovaných románskych jazykov. Všetky tieto 3 jazykové školy som zlúčila pod názov Lingua Group s.r.o. a tak si každá zachováva svoju identitu v rámci jedného celku – mojej firmy. V súčasnosti mám 14 lektorov a veľa (vďakabohu) spokojných študentov 🙂
Pred 2 rokmi v Tvojom živote nastala významná zmena, narodila sa Ti dcérka Laura. Zmenil sa Tvoj profesionálny život, odkedy ako si sa stala mamou? Ako sa Ti darí skĺbiť práca, rodina a sebarozvoj?
Príchod mojej dcérky veľmi ovplyvnil celý môj súkromný a pracovný život. Už to nie je len o organizácii mňa, ale celej rodiny. Pracovať popri malej som pomaličky začala keď mala asi 6 mesiacov, chodievala na pár hodín k jednej alebo druhej babke na čas, ktorý som vydržala medzi dojčením. Bolo to trochu šialené a s odstupom času si myslím, že som pokojne mohla ešte chvíľku počkať. 🙂 Ale je to živý dôkaz toho, ako som sa nechcela vzdať toho môjho “pracovného ja”. V takej klasickej materskej som sa ja vôbec nenašla.
Aj keď Lauru nadovšetko milujem, je pre mňa dôležité zachovať si osobnosť, to, kým som – byť nielen v role matky, ale aj podnikateľky. Okrem práce sa snažím veľa času tráviť s rodinou, stále rozvíjať moje jazykové znalosti, čítať a cvičiť. Všetko viem skĺbiť len vďaka precíznej organizácii času. Veľmi mi pomáha moja mama a svokra, u ktorých je Laura počas dňa a venujú sa jej.
Dôležité je pre mňa rozdelenie povinností a detailné plánovanie. V mojom diári by ste okrem klasických stretnutí, lekcií či pripomienok úhrad faktúr, našli aj také veci ako: cvičiť 45min, prečítať si XY strán z knihy,… Veci, ktoré väčšinou ľudia neplánujú. Ja si vždy ráno pozriem diár a idem do nového dňa s jasnými cieľmi.
Mám na sebe navyše odsledované, kedy som najviac efektívna a náročné činnosti sa snažím robiť práve v ten čas. Napríklad, ak sa potrebujem naučiť niečo nové, robím to skoro ráno, kedy je myseľ najčerstvejšia. Naopak, vybavovanie mailov pokojne zvládnem počas obednej pauzy, kedy má telo kvôli tráveniu útlm. Dlho som tiež riešila, ako stihnúť prečítať viac kníh, a našla som super spôsob: vždy čítam 2 knihy naraz, jednu odbornú- ťažšiu a jednu “oddychovku”- beletriu. Opäť platí, že tú ťažšiu čítam, keď som viac fresh. 🙂 Vďaka tejto stratégii prechádzam (väčšinou) s ľahkosťou každý deň, postíham, čo mám v pláne a neprokrastinujem 🙂
Minulý rok nás zasiahla pandémia a všetky kurzy, ktoré prebiehali osobne, sa zrušili alebo preniesli do on-line sveta. Ako sa Ti podarilo zvládnuť túto situáciu? Aké sú Tvoje biznis vízie do budúcna?
Bolo to veľmi ťažké obdobie a myslím si, že žiaľ ešte nie je ani jeho koniec. Je vidieť, že náš trh sa zmenil a študenti viac vyhľadávajú online lekcie, napriek tomu, že sa uvoľnili opatrenia a je možné sa stretávať osobne. Je ťažké odhadnúť, kam toto celé povedie a či naozaj prejdeme iba na online priestor, alebo je to len dočasné a ľudia majú ešte strach čo bude.
Ja som celý rok 2020 zvládla práve vďaka flexibilite mojich lektorov a študentov, že prešli zo dňa na deň na online výučbu, a aj keď sme ako každá firma utrpeli nejaké straty, podarilo sa nám “ustáť to”. Veľkou výhodou bolo, že naša jazykovka bola jedna z prvých, ktorí už roky pred koronakrízou vyučovali online. Preto naši lektori boli na tento systém výučby zvyknutí a plne zaškolení. Do budúcna by som rada riešila online aj osobnú výučbu v našej jazykovke, zatiaľ rovnakou mierou a len čas ukáže, či sa budeme musieť predsa len špecializovať na jednu z týchto možností.
Aké metódy výučby používaš pri svojich študentoch? Myslíš, že existuje metóda, ktorá funguje na všetkých?
Nedávno som o tomto písala na instagrame, že neverím na zázračné metódy.
Veľa jazykoviek sa v reklamách skrýva za pojmy “certifikovaná” metóda, akoby to malo priniesť výsledky zo dňa na deň bez akejkoľvek študentovej námahy. Tak to ale nefunguje (a verte že každý lektor by chcel mať čarovný lievik, ktorým by nalieval študentom učivo do hlavy:-)
Problém týchto zázračných certifikovaných metód je ten, že sa zameriavajú len na jednu zložku jazyka, ale neriešia ho ako celok. Ja verím v klasické a tradičné metódy – učebnica a k tomu doplnkové materiály. Je fajn mať vybranú 1 knihu kvôli učebnej osnove a tú si ľubovoľne dopĺňať materiálmi z internetu alebo z vlastných zdrojov. Nie je to potom nuda a lekcie sú veľmi pestré, rôznorodé. V našej jazykovke dávame rovnaký dôraz na konverzáciu, gramatiku aj slovnú zásobu.
Čo sa týka metódy, ktorá by ale mohla fungovať na všetkých, je nájsť pravidelnosť v učení. Vždy radím mojim študentom, aby sa venovali jazyku každý deň, ideálne aspoň 30 minút. Ak si na to študent nevie nájsť toľko času, tak aj 10 či 15 minút denne je stále lepšie, ako raz či 2x týždenne 2-3 hodiny vkuse. Pamäť gotiž pracuje na báze systému “snehovej gule”= nabaľuje informácie, až z toho vznikne veľký, komplexný celok, čo dáva zmysel. Ak sa tej snehovej guli nevenujeme pravidelne a nenabaľujeme jednu info na druhú, medzičasom sa roztopí a musíme začínať stále odznova, a to v konečnom dôsledku vyžaduje oveľa väčšie úsilie.
S akými študentami najradšej pracuješ? A naopak, s akými nie?
Najradšej spolupracujem so študentami, ktorí sú nadšení pre štúdium a majú jasnú víziu, prečo sa na jazyk dali. Pre mňa ako lektorku nie je nič horšie ako študent, ktorý je na hodine z donútenia, lebo to tak rodičia chceli, alebo je to povinná jazda kvôli zamestnávateľovi. Kde chýba motivácia, tam väčšinou potom chýba aj želaný efekt. Takí ľudia skončia s učením skôr, ako sa stihne dostaviť nejaký výsledok či pokrok.
Aký by mal byť podľa Teba dobrý lektor? Podľa akých kritérií vyberáš lektorov do svojich jazykových škôl?
Dobrý lektor vie učiť. Skvelý lektor vie vzbudiť nadšenie pre jazyk. Tak to vidím ja. 🙂 Možno to niekoho prekvapí, ale pre mňa získané certifikáty nemajú až takú váhu, ako je povaha a prístup k práci. Pretože diplomy má veľa ľudí, tie však neurčujú to, či bude niekto dobrý alebo zlý lektor, beriem to len ako základný predpoklad. V mojej kariére manažérky jazykovej školy som sa stretla už naozaj so všelijakými typmi ľudí.
Osvedčilo sa mi, že najdôležitejšie je, aby lektor vedel príjemne vystupovať, jasne komunikovať a skúsenosti prídu už potom samé – praxou. Riadim sa tiež pravidlom, že vedieť dobre nejaký jazyk neznamená automaticky vedieť ho naučiť druhého.
Preto dbám na riadne zaškolenie našich lektorov, aby sme ako jazykovka boli naladení na jednu vlnu a aby sa zachovala kvalita a štandardy, za ktorými si stojíme.
Čo je pre Teba motiváciou a hnacím motorom vo veciach, ktoré robíš? Kde čerpáš inšpiráciu?
Myslím si, že hlavný hnací motor je chuť zdokonaľovať sa a byť každý deň lepšou, ako včera. Nezvyknem sa porovnávať s druhými, skôr ma zaujíma, či prekonávam vlastné limity a možnosti. A to nielen v oblasti práce. Sebarozvoj je pre mňa kľúčový. Potrebujem cítiť, že sa posúvam dopredu a že sa približujem každým dňom k mojim stanoveným cieľom. Takto pred rokom som sa rozhodla, že si spravím štátnicu zo španielčiny a pred 2 týždňami som oslávila získanie tohto diplomu po ťažkom roku štúdia. Na týchto úspechoch vidím, že keď niečo veľmi chcem, tak to dosiahnem, len treba troška trpezlivosti, správneho systému a v neposlednom rade aj podpory blízkeho okolia. A čo sa týka inšpirácie – tá si ma vždy nájde sama. 🙂
Danka, ďakujem Ti za inšpiratívny rozhovor a Tvojmu (čoskoro) trojlístku jazykových škôl prajem veľa krásnych spoluprác s milými študentami a motivovanými lektormi! 🙂
Rýchle otázky pre Danku:
- Obľúbený jazyk: som polyglotka a preto mám rada všetky jazyky, ktorými sa dohovorím- každý jazyk má v sebe niečo to svoje, čo ma fascinuje 🙂
- Obľúbený nápoj: z nealko cappuccino, z alka Piña Colada
- Kniha, ktorá sa Ti v poslednej dobe páčila: Kaviareň na konci sveta (John Strelecky)
- Obľúbená aktivita, keď práve nepracuješ: tráviť čas s mojou rodinou a pilates 🙂
- Obľúbené miesto na dovolenku: Maledivy, kde sme strávili našu svadobnú cestu a neviem sa dočkať, kedy sa tam vrátime 🙂
- Obľúbená téma na rozhovor so študentami:
- Čokoľvek, čo je zaujímavé a čo študenta baví. Veľakrát to ani nemusí byť práve moja obľúbená téma, ale keď mi o nej študent s nadšením hovorí, naučím sa niečo nové a je to vždy príjemne strávený čas.
Kam ďalej? Prečítajte si rozhovor s Lydkou, Zuzkou, alebo sa pridajte ku komunite lektorov na instagrame @akademialektorov.